Počas odbornej konferencie DIALÓG SK 2025 sa o skúsenosti s novým robotickým systémom podelila MUDr. Zuzana Bečková, PhD. – primárka Centrálneho laboratórneho komplexu, Fakultná nemocnica s poliklinikou F. D. Roosevelta Banská Bystrica.

Na Slovensku sa denne vyšetrí niekoľko tisíc pacientov a mnohým z nich sa odoberajú vzorky. Aká je cesta tejto vzorky, akým spôsobom sa dostane k vám do laboratória a čo sa s ňou následne deje?

Pacient absolvuje ambulantné vyšetrenie u svojho lekára – špecialistu alebo je odoslaný do zdravotníckeho zariadenia, nemocnice, kde mu odoberú biologický materiál. Buď je to krv, alebo rôzne iné biologické materiály, ktoré sú potom transportované do nášho laboratória. Vzorky od hospitalizovaných pacientov nenosí do laboratória pomocný personál či sanitári. Naša nemocnica využíva systém potrubnej pošty, čiže z oddelenia sa do laboratória dostanú za niekoľko minút. Následne vzorky evidujeme do laboratórneho informačného systému a pracujeme s nimi ďalej, dávame ich na vyšetrenie.

V minulosti sa údaje zo žiadaniek ručne zapisovali. Akým spôsobom funguje automatizovaný proces?

Toto je naozaj dávna história, pretože už niekoľko rokov využívame systém elektronických žiadaniek. V laboratóriu naskenujeme čiarový kód zo žiadanky, takto sa dostaneme ku všetkým informáciám jednak o pacientovi, ale aj o požadovaných vyšetreniach, ktoré daný lekár zadá. Keď príde vzorka do laboratória, zaevidujeme ju do informačného systému a vytlačíme na ňu špecifický identifikátor. V laboratóriu už teda nepracujeme so vzorkou pod menom pacienta, ale s jedinečným nezameniteľným kódom, čím výrazne predchádzame chybám.

Aké manuálne úkony musel vykonávať laboratórny personál pred zavedením automatizovanej linky?

V minulosti malo laboratórium samostatne stojace analyzátory, laborantky museli vzorky manuálne naukladať do stojančekov a vložiť do centrifúgy, kde sa centrifugovali. Potom ich prekladali do ďalšieho zariadenia, ktoré odstránilo vrchnáčik skúmavky a roztriedilo ich podľa požadovaných vyšetrení. Takto roztriedené vzorky v stojanoch laborantky vložili do analyzátora, ktorý urobil vyšetrenie. Ak mal pacient rôznorodé vyšetrenia, rôzne parametre, laborantka musela vložiť skúmavku do jedného analyzátora, keď analýza skončila, tak ju preložila do ďalšieho. Následne ich museli znova zatvárať a archivovať v laboratórnych chladničkách. Všetky tieto činnosti im teraz odpadli, boli nahradené linkou. Dnes vzorku vložíme do systému na jednom mieste a na základe nastavených pravidiel vzorka sama putuje do jednotlivých analyzátorov. Keď sa všetky analýzy vykonajú, tak sa vzorka vracia a zaarchivuje sa v chladenom sklade vzoriek. Ak lekár potrebuje doordinovať nejaké vyšetrenie, nemusí pacienta znovu traumatizovať opakovaným odberom. Požiadavku zadá do systému a plne automatizovaná linka si konkrétnu skúmavku vyhľadá, vyberie ju z  schladeného skladu vzoriek, znovu ju vráti do systému a dovyšetruje požadované parametre.

Čo priniesla táto zmena pre pacientov?

Nie sme jediné laboratórium, ktoré má problém s kvalifikovaným personálom. A keďže v mnohých činnostiach odborný personál nenahradíme, snažili sme sa odbúrať práve neodborné činnosti. Tým, že linka ušetrila prácu laborantom a zároveň si sama vzorku manažuje a transportuje z jedného analyzátora do druhého, skrátil sa aj čas vyšetrenia. Automatizovaná linka skracuje pacientom čakanie na urgente a výsledky prináša výrazne rýchlejšie. Na základe výsledkov vyšetrení sa lekár rozhoduje, či pacienta hospitalizuje, alebo môže ísť domov a prísť na druhý deň na vyšetrenie k svojmu praktickému lekárovi. Laboratórne vyšetrenie potrebujú aj ambulantní pacienti pred chemoterapiou alebo inou liečbou, ktorú lekár na základe výsledkov vyšetrení upravuje. Ak by nám vyšetrenie trvalo príliš dlho, pacient by musel ísť domov a vrátiť sa na druhý deň. Tým, že sme proces vyšetrenia urýchlili, pacienti, ktorí prichádzajúci zo širokého okolia, častokrát nemusia chodiť do nemocnice opakovane.

Vy ste sa rozhodli modernizovať systém laboratória. Čo vás viedlo k tejto zmene a ako ste sa na ňu pripravovali?

K tomuto rozhodnutiu sme dospeli spoločne po komunikácii s vedením nemocnice. Premýšľali sme, kam chceme oddelenie  posunúť, ako zefektívniť činnosť a ako zrýchliť dodanie výsledkov. Uvedenú zmenu vnímame aj ako prípravu na prechod do novej nemocnice s ešte inovatívnejšími a modernejšími procesmi. Pre úspech projektu bola kľúčová hlavne príprava zamestnancov laboratória na túto radikálnu zmenu. Vzhľadom k tomu, že samotnej inštalácii linky predchádzal proces verejného obstarávania a výberu dodávateľa, mali sme dostatok času na to, aby sme personál pripravovali na túto zmenu. Predovšetkým počas implementácie bola však potrebná naozaj každodenná komunikácia so zamestnancami, pretože sme systém menili za plnej prevádzky. Linka bola inštalovaná v priestoroch, v ktorých sa aj pôvodné laboratórium nachádzalo a my sme nemohli ani na chvíľu prestať poskytovať laboratórne vyšetrenia.

Akú máte spätnú väzba od zamestnancov, ako sa im teraz pracuje?

Je to ešte čerstvé, keďže tento systém používame len niekoľko mesiacov. Mnohí sa s ním ešte  „zžívajú“ a doškoľujú sa na nové zariadenia. Avšak oceňujú najmä to, že im odbudli tie neodborné činnosti a zostáva im o to viac času na inú prácu v laboratóriu.

Keď sa na to pozrieme z hľadiska štatistiky, koľko vzoriek sa tu denne vyšetrí?

Celkovo nám do laboratória príde denne cca 2 000 vzoriek, z toho biochemických, ktoré „putujú“ do automatizovanej linky, je okolo tisíc až tisíc dvesto. Ostatné mikrobiologické a hematologické vzorky idú mimo tento automatizovaný systém. Ročne vyšetríme v laboratóriu niečo vyše 2,5 milióna biochemických parametrov. Kým predtým sme mali priemerný čas dodania statimového výsledku 70 – 80 minút, teraz sme sa dostali pod hodinu.

Foto: Vojtěch Hanák