Hlbší pohľad na pracovný proces, odborné znalosti a výzvy, s ktorými sa stretáva, nám poskytla Mgr. Michaela Macichová, PhD., Oddelenie laboratórnej medicíny – pododdelenie klinickej hematológie (OLM-POKH) UNLP Košice.

Aké sú kľúčové úlohy a činnosti vykonávané v každodennej praxi v laboratóriu klinickej hematológie?

Hlavnou úlohou je realizácia hematologických vyšetrení ako je vyšetrenie komplexného krvného obrazu s diferenciálnym rozpočtom leukocytov, morfologické hodnotenie náteru periférnej krvi a kostnej drene, realizácia testov na dôkaz hemoglobinopatií, membranopatií a enzymopatií, vyšetrenie hemokoagulačných parametrov, agregácie trombocytov a vyšetrenia imunofenotypu prietokovou cytometriou. Našou úlohou je odhaliť abnormality, ktoré môžu indikovať ochorenia, ako sú anémie, hematoonkologické ochorenia či poruchy zrážanlivosti. Okrem realizácie jednotlivých rutinných ako aj vysokošpecializovaných vyšetrení zabezpečujeme kalibráciu jednotlivých zložitých hematologických prístrojov, sledujeme parametre internej kontroly kvality a externého hodnotenia kvality.

Čo považujete za najväčšie výzvy pri diagnostike (vzácnych) hematologických ochorení?

Diagnostika vzácnych hematologických ochorení je náročná kvôli ich nešpecifickým symptómom, ktoré sa môžu zamieňať s bežnejšími ochoreniami. Zriedkavý výskyt týchto chorôb často znamená, že sa na tieto ochorenia nemyslí. Pacienti sú mnohokrát nesprávne diagnostikovaní a následne nesprávne liečení. Ako príklad je možné spomenúť pacientov s talasémiou, ktorí sú pomerne často nesprávne diagnostikovaní ako pacienti so sideropenickou anémiou. V dobe existencie pokročilých technológií a automatizácie sa otvárajú možnosti diagnostiky raritných ochorení. Ich diagnostika však patrí do spektra špecializovaných laboratórií a vyžaduje dostatočnú erudíciu.

Do akej miery ovplyvňujú externé faktory, ako sú lieky alebo rôzne ochorenia, výsledky hematologických testov?

Výsledky hematologických vyšetrení môžu ovplyvniť mnohé externé faktory, ktoré je nutné zohľadniť pri interpretácii výsledkov a následnej terapii. Medzi faktory ovplyvňujúce výsledky vyšetrení patria lieky ako sú napr. antikoagulancia, antiagregancia, rastové faktory, chemoterapia, kortikoidy, transfúzna liečba a mnoho iných. Na výsledky vyšetrení vplýva aj nadmorská výška, výživa, dehydratácia či zvýšená fyzická aktivita pred odberom krvi. Napríklad pitie kvalitného zeleného čaju môže spôsobiť hypoagregabilitu po kyseline arachidónovej z dôvodu obsahu kyseliny acetylsalicylovej v zelenom čaji. Veľmi dôležité je aj správne načasovanie odberu. Pri dôkaze parazitov v periférnej krvi ako je napríklad vyvolávateľ malárie Plasmodiumvivax má byť odber realizovaný pri výstupe teploty, alebo odber na vyšetrenie elektroforézy hemoglobínov má byť vykonaný pred podaním transfúzie.

Proces digitalizácie a automatizácie laboratórnych procesov sústavne napreduje. Aký je váš pohľad na pozitíva aj negatíva moderných technológii v praxi?

Odpoveď na túto otázku si dovolím začať príbehom. Keď som bola ešte študentkou na strednej zdravotníckej škole moja profesorka hematológie a transfuziológie vravela, že na všetky vyšetrenia budú raz možno analyzátory, len na vyšetrenie náterov periférnej krvi ako aj náterov kostnej drene budeme potrebovať vždy klasický mikroskop a pár očí. Dnes využívame v mnohých laboratóriách tzv. digitálne morfológie. Ide o sofistikované zariadenia – digitálne mikroskopy, ktoré v kombinácii s analytickým softvérom dokážu nasnímať jadrové bunky z náteru periférnej krvi a následne ich predklasifikovať. V súčasnej dobe technológie pokročili natoľko, že existujú zariadenia ako je digitálna morfológia s aplikáciou na kostnú dreň – Scopio, ktorá využíva aj umelú inteligenciu. Jedinečná je tým, že dokáže nasnímať bunky z klinicky relevantných oblastí plochy náteru kostnej drene. Systém Scopio využíva umelú inteligenciu na detekciu a klasifikáciu rôznych typov buniek, ako sú erytrocyty, leukocyty, trombocyty a ich prekurzory. Dokáže tak významne urýchliť laboratórnu diagnostiku a minimalizovať chyby spôsobené subjektívnym hodnotením. Ako ďalšie pozitíva vidím možnosť archivácie digitálnych obrazov, ktoré je možné zdieľať, využiť na edukačné a výskumné účely. Negatívami je vysoká cena zariadení, technická náročnosť zariadenia. Niekedy je nutné niektoré sporné preparáty zhodnotiť aj v klasickom optickom mikroskope, ktorý aj naďalej zostáva zlatým štandardom.

Aké typy moderných technológií využívate na diagnostiku hematologických ochorení a ako sa vám s nimi pracuje?

Laboratórium v regionálnej aj mimoregionálnej pôsobnosti poskytuje špeciálne analýzy pre diferenciálnu diagnostiku vrodených a získaných hemolytických anémií, vrodených a získaných porúch zrážanlivosti a od 1. 1. 2024 poskytuje imunofenotypové vyšetrenia. OLM-POKH UNLP Košice bolo prvým pracoviskom na Slovensku, kde bola inštalovaná hematologická linka na vyšetrenie krvných obrazov spolu s náterovým automatom a digitálnou morfológiou na hodnotenie náterov periférnej krvi. Hemokoagulačné vyšetrenia sú realizované na koagulometroch ACL TOP Family 750 a 550, ktoré disponujú softvérom na sledovanie interferencií, čo sa týka hemolýzy, lipémie a hyperbilirubinémie vo vyšetrovanej plazme.

Akým spôsobom zabezpečujete spoluprácu medzi laboratóriom a lekármi, ktorí sa spoliehajú na vaše výsledky?

Za každou vzorkou je potrebné hľadať človeka. Naši laboranti, lekári a laboratórny diagnostici komunikujú a hlásia kritické výsledky a spolupracujú s klinickými pracoviskami pri interpretácií výsledkov vyšetrení, pretože je dôležité hodnotiť laboratórne výsledky v kontexte s klinickým obrazom pacienta, aby sa predišlo nesprávnym záverom a zabezpečila sa personalizovaná starostlivosť. Úzko spolupracujeme s lekármi na interpretácií nálezov. Naša práca je nevyhnutná pre poskytovanie presných a spoľahlivých výsledkov, ktoré lekári používajú na stanovenie diagnózy, plánovanie liečby a sledovanie priebehu ochorení.

Čo by ste odporučili študentom alebo novým kolegom, ktorí by chceli vstúpiť do odboru klinickej hematológie?

Laboratórna hematológia je ťažký, ale krásny odbor medicíny. Ako povedal neznámy autor: „Hematológia nie je len veda, ale aj služba – pomáha rozlúštiť tajomstvá krvi, aby sme mohli liečiť a zachraňovať životy“. A ja môžem len dodať: hematológia je poslaním.

Mgr. Agáta Urbanová